9.kapitola Poobedie prišlo rýchlejšie ako som čakala. Voľný čas som si krátila čítaním (prečítala som celú knižku), kreslením (pokreslila som A3 všetkými možnými farbičkami aké som našla u starkej a to mi verte, že ich má požehnane) a počúvaním hudby (vypočula som si 3- krát dookola, všetkých 20 pesničiek). Okolo 15:00 som sa začala pripravovať. Ku babke som si toho doniesla až až a tak som nemala žiaden problém. Rozhodla som sa obliecť vo veselých farbách a tak som na seba hodila: čierne tričko s červeným nápisom „I love darkness“, čierne gate a topánky s červenými šnúrkami a mikinu s kapucňou. Vlasy som si nechala rozpustené, ale urobila som si cestičku na strede hlavy a ofinu som mala, ako vždy, rovnú. Dala som si maskaru a ceruzku na oči. Keď bolo 15:30, bola som pripravená a s bratrancom (ktorý sa fintil od 14:00) sme mohli vyraziť. Obliekla som si čiernu koženú bundu a išli sme. Emil už čakal na zastávke a vyzeral aj 10-krát lepšie ako včera. Vyzeral zamyslený, ale keď si všimol, že ideme, okamžite sa usmial a išiel nám naproti. Pobozkal ma a preplietol si moje prsty s jeho. Keď sa odtiahol (ale moju ruku nepustil), pozrel na mňa s takou láskou, že som ho musela pobozkať znova. A čo sa týka Andreja, no tak ten sa robil, že ho napína a že sa každú chvíľu povracia (Somár!). Došli sme na zastávku a sadli si na lavičku. Všetci sme sa na niečom smiali, keď prišiel autobus. Odrazu som sa cítila tak šťastná ako nikdy. Keď autobus zastal (teda, keď konečne autobusár ráčil zastaviť), pustila som Emilovu ruku a rozbehla sa za kamošmi, ktorí mi už spoza okna autobusu radostne mávali a usmievali sa. Prvý vyšiel Jimmy. Objal ma tak silno, až som nemohla dýchať. Spoza jeho ramena som si všimla ako sa Emil naštval a zazeral na Jimmyho. Po Jimmym vyšli Kika, Zuzka a Nina. S nimi všetkými som sa objala a nastal čas na predstavovanie. „Baby a Jimmy toto je Emil, Andreja poznáte všetci. Zlatko toto je Jimmy, Kika, Zuzka a táto zlatovláska je Nina.“, všetci si spolu podali ruky, povedali „Ahoj!“ a usmiali sa na seba. „Tak, čo budeme robiť?“, spýtala sa Zuzka, ktorá je vždy pre zábavu, nech už je to aj niečo tak trápne ako napríklad natieranie sa rybím tukom. „No, mohli by sme ísť do obchoďáku a potom do kina. Keďže spíte všetci u mojej babky, môžeme sa zdržať aj do polnoci.“, oznámila som a preplietla si prsty s Emilovými. Ten mi ich stisol ešte silnejšie a keď som sa na neho pozrela, videla som ako sa hrozne chutne usmieva. Mala som chuť ho pobozkať na ústa, ale pobozkala som ho len na líce, aby si nemysleli, že sa chcem ukazovať. Ako som si všimla, Andrej sa stihol došuchtať ku Kike, ktorá s tým nemala ani najmenší problém. Ba čo viac, nemohla z neho spustiť oči. V tej chvíli som vedela, že večer budú spať v jednej posteli a Andrej sa jej to veľmi rád spýta. Prišli sme ku obchoďáku vo dvojiciah. Vyzeralo to asi nejako takto: ja a Emil spolu za ruky (Emil mi vkuse niečo sladké šepkal), Kika a Andrej boli za nami (Andrej ju chytil za ruku presne, keď som sa kukla a Kika sa červenala viac ako paprika) a za nimi si v trojici a vysmiaty vykračovali Zuzka, Ninka a Jimmy (Jimmy sa na mňa s Emilom vkuse pozeral ako keby sme boli nové časti Upírskych denníkov, ktoré ešte nikto nevidel). „Ľudkovia tak kde chcete ísť najprv? Je tu toho dosť, ale ja som trochu smädná. Nepôjdeme sa niečoho napiť?“, spýtala som sa všetkých, otáčajúc sa na našu skupinu. „Jasné. Ja chcem sedieť vedľa teba, Emily, ak to tvojmu frajerovi nevadí.“, jeho slová ma trochu prekvapili a cítila som ako Emil vedľa mňa stuhol. Vedela som, že žiarli a že s tým nesúhlasí, ale ovládol sa a v mojich očiach zažiaril ešte viac (teda ak to bolo možné). „Žiaden problém. Sadnem si z jej druhej strany.“, povedal a usmial sa (trochu falošne, ale to nikto nepostrehol) na neho. „Ja sedím s Kikušou.“, oznámil nám Andrej, ktorý od nej ráčil zdvihnúť oči od kamošky a ani nepostrehol mini vojnu medzi Emilom a Jimmym. „Jasné. Ja budem sedieť so svojím mobilom. Veď vieš, že si píšeme s Marekom cez sms-ky každú voľnú sekundu, či nie?“, povedala Zuza a začala písať ďalšiu správu. Áno, vedela som o tom. Ich chodenie už trvalo týždeň a ona bola skoro tak šťastná ako ja (ona bola menej šťastná, lebo s ňou jej frajer práve nebol). „Tak fajn. Poďme... napríklad tamto. Majú tam jeden super drink a mne hrozne chutí. Aj vám isto bude.“, povedal Emil a tajomne sa usmial. V tej rane Andrej zdvihol oči (už druhý krát) od jeho, v podstate, dievčaťa. Pozrel sa na mňa spôsobom daj- na- nich- pozor- je – to- s- alkoholom. Vyťukal sms-ku. Bolo v nej písané: Nesmú to piť. Rozumieš? Je to s alkoholom a tieto baby toho veľa neznesú. Nedovoľ mu ísť tam. Aj jemu z neho nie je dobre. Pije to len, keď má nervy alebo je veľmi nahnevaný. Táto správa ma prekvapila (niečo zase raz), ale poslúchla som ho. Nikdy mi neklamal a neviem prečo by s tým teraz začínal. „Hej! Zlato! Poďme radšej na zmrzlinu, dobre?“, opýtala som sa. On len hnusne zazrel na Andreja (ktorý si to nevšimol) a povedal, že fajn. „Tak čo? Chutí zmrzka? Lebo mne veľmi.“, spýtala som sa keď už sme jedli zmrzlinu. Všetci prikývli, že áno a ďalej jedli. Ja som sa so zmrzlinou delila sa Emilom, Andrej sa delil s Kikou (vlastne on jej dával jedlo do úst a ona bola celá červená) a ostatný jedli svoje. Jimmy bol pre niečo nahnevaný, ale nechcela som sa pýtať pred všetkými. Keď sme sa najedli, odišli sme do kina. Sadla som si vedľa Emila a ten ma chytil za ruku (pustili sme sa len na päť sekúnd, keď sme si museli sadnúť). Jimmy si sadol z mojej druhej strany a Andrej a Kika sedeli samozrejme, vedľa seba. Ninka a Zuzka sedeli vedľa Kiky a o niečom sa bavili, ale ja som nevedela o čom. Keď začal film, Emil sa vôbec nebál. Ja som sa bála až až, tak som ho chytila za ruku (ktorú mal pripravenú) a ne jeho perách sa zjavil úsmev. Jimmy si vzdychol, ale netušila som prečo. Možno, že ho ten film nudil. Po filme sa ukázalo, že je Emil veľmi zábavný, keď chce. Všetci sa každú chvíľu smiali, dokonca aj ja som sa rehotala, čo nie je normálne. Ten chlapec na mňa pôsobil veľmi zle. Kúpili sme si pizzu a dostali k nej plastové príbory. Tie sme samozrejme nepoužili a každý si zobral kúsok do ruky. Ninka zjedla až dva kúsky pizze. Tuším to bolo kvôli tomu, že bola frustrovaná z toho, že si ju nikto nevšíma. Jej výraz bol na popukanie. Keď som to spomenula, každý sa zasmial. Náš spoločný deň skončil rýchlo, ale najlepšia zábava prišla vtedy, keď u nás mali všetci prespať. Áno, aj Emil...