28.kapitola „Nechcem, aby si odišiel.“, povedala som, keď Em odchádzal domov. Skutočne som to nechcela. „Ani ja, ale musím. Tvoji rodičia sa iste za chvíľu vrátia, okrem toho sa potrebujem prezliecť.“, usmial sa a pobozkal ma na čelo. „Dobre, milujem ťa, tak sa mi nestrať.“, usmiala som sa naňho a pobozkala ho na líce. „Aj ja ťa milujem.“, povedal a jemne ma pobozkal na ústa. Potom sa otočil a odišiel. Bol už večer, obloha posiata hviezdami a ja znova šťastná a tento krát šťastne zamilovaná. Kde už som sa prezliekla do pyžama a chystala sa ísť spať, samozrejme s úsmevom na perách, ozval sa môj mobil a na ňom nová esemeska, od anjela. Dobrú noc, láska. Sladké sníčky. On je dokonalý! Proste úžasný! Aj tebe, anjel. Veď tie sny budú sladké, keď budú o tebe. Odpísal takmer rýchlosťou blesku, čo ma opäť presvedčilo aký dokonalý je. Aj tie moje budú o tebe :-* Odpísala som „ :-* “ a ľahla som si do postele a celú noc sa usmievala. ....................................................................................................................................................... Nedeľa prebehla fakt nudne. Spala som až do obeda, takže som sa nudila, len pól dňa, ale aj tak. Celý deň som sa buď učila, čítala, počúvala tú najsamlepšiu skupinu na svete (Cobra Starship), alebo si čmárala EMO obrázky, ktoré mi veľmi nešli, ale pár z nich sa mi podarilo. Večer som si sadla za FB a odtiaľ sa nepohla nasledujúce 2 hodiny. Písala som si so všetkými babami a anjelom, čo je teda fakt namáhavé. S Emom sme si dali do vzťahu jeden druhého a celý večer sa smiali na spoločných vtipoch. Nakoniec som sa spýtala, čo bude robiť z Natalou, ak bude vtierať a on odpísal, že ju bude ignorovať a ak bude až tak veľmi vtierať, proste ju odbije. Pred spaním som sa zamyslela nad tým, čo budem robiť ja s Jimmym... ....................................................................................................................................................... Ráno som sa obliekla do čierneho trička, ktorému som vyhrnula rukávy až po lakte, čiernych nohavíc a číňanov až pod kolená. Namaľovala som sa tak ako zvyčajne, vlasy nechala rozpustené, do uší som si dala malé čierne hviezdičky a zabila si slnečné okuliare- zrkadlovky. Zobrala som si tašku a odišla na zastávku. Bála som sa stretnutia z Jimmym. Bála som sa, že na mňa bude zazerať, alebo naopak sa na mňa ani nepozrie. Keď som nastúpila, Jimmy proste sedel na mieste a pozeral sa z okna. Nevidela som mu do tváre, ale vedela som, že sa neusmieva tak, ako vždy. Sadla som si vedľa neho a chytila ho za plece. Prekvapene sa otočil a pozrel na mňa unavenými očami. „Vyzeráš unavene, Jimmík.“, poznamenala som jemne. „Prečo si to myslíš?“, spýtal sa ironicky, pretáčajúc očami. „Pozri, Jimmy, je mi to ľúto. Okrem toho, na svete sú tisícky dievčat, ktorým stačí jediný tvoj pohľad, jediné tvoje slovo a začnú sa roztápať.“, povedala som a mierne sa popri tom uškrnula. Jimmy bol pre väčšinu dievčat záhada. „Prečo nie si jedna z nich?“, spýtal sa akoby na pokraji síl. „Jimmy ty vieš, že ja som originál.“, usmiala sa a postrapatila mu vlasy. „Keby tu nebol... nebol „on“, bol by som na jeho mieste ja?“ „Možno. A možno nie. Zlomila som ti srdce a mrzí ma to. Veľmi. Ale neľutujem to. Pre lásku trpíme a ty si jeden z prípadov. Hneváš sa na mňa? Nenávidíš ma?“, spýtala som sa, aj keď som si nebola istá, či odpoveď chcem počuť. „Nenávidieť ťa? Teba? Teba stále ľúbim. A hnevať sa? Iba sám na seba. Som sebecký, nepozerám na tvoje šťastie, ale na to svoje. Samozrejme, že ma bolí a to neskutočne, len pohľad na teba, ale mám ťa rád a deň bez teba pre mňa neexistuje.“, smutne sa usmial a zhrnul mi prameň vlasov za ucho. „Okrem toho: ty a Nina. Veď spolu chodíte, nie?“, pobavene som sa usmiala. „Hej, to hej. Na ňu som celkom zabudol. Ju mám rád, ale ty... ty si ty.“, povedal smutne a hodil na mňa pohľad a lá smutné šteňa. „Máš ju a ja by som v živote nechodila s frajerom mojej kamošky. Nikdy.“ „Ale... teraz vážne. Ak Em odíde, mám šancu?“, spýtal sa nádejne. Tieto otázky boli čoraz viac podozrivejšie. Prečo sa to pýtal? „Nie, lebo tým, že odíde, mi zlomí srdce tak, že... ja by som to neprežila, ak by ma odkopol. Neviem si ani predstaviť, ako by som ešte bez neho mohla existovať.“, povedala som takmer ohromene. Už len tá predstava bola jednoducho zlá. Hnusná a nepríjemná. Vystúpili sme a mierili ku škole. Jimmy bol zahĺbený do svojich myšlienok, rovnako ako ja do svojich. Čo teraz asi Em robí v triede? Rozpráva sa s Natalou a smeje sa s ňou ako zvyčajne? Alebo nie? Odpoveď znie- netuším. Prezuli sme sa a išli po schodoch. Napätie vo mne narastalo ako pred koncertom, ruky sa mi triasli, ako po celodennej práci, srdce mi išlo vyskočiť z hrudníka a dych sa mi nápadne zrýchlil. Proste som sa obávala, alebo sa tešila na stretnutie. No keď som vošla do triedy, Em tam nebol. Natala už sedela na mieste aj so svojimi vernými hyenami po boku. Ale on? Nikde. Nechápala som to. Kde je? Prečo mi nepovedal, že príde neskôr, resp. že nepríde vôbec? V tom ma zozadu niekto objal a pobozkal na krk. „My o vlku...“, zasmiala som sa a otočila hlavu aby som mohla vidieť výraz v jeho tvári. Spokojne sa na usmieval, oči žiariace od šťastia. „Tak ja som vlk? No teda! Dúfal som, že si o mne myslíš lepšie veci. No, ostáva mi akurát dokázať, že nie som chlpaté zviera nad kolená.“, usmial sa a otočil ma tak, aby ma mohol dlho a krásne pobozkať. Zase raz nás vyrušilo pohŕdavé, dievčenské „Ehm!“, za nami a my sme sa museli odtrhnúť. Ako inak, za nami stála Natala a jej hyeny, tvárili sa nahnevane, obočie nadvihnuté, ruky založené na prsiach (+ hyeny dnes mali oblečené to isté oblečenie, čiže vyzerali ako dvojičky). „Ahoj, Em. Emily. Čo je to Em? Odkedy sa bavíš s... ňou?“, spýtala sa a mykla bradou ku mne. Keď ma nazvala ňou, pozrela som na Ema. Oči mal nahnevané, ruky zaťaté do pästí, až tak, že mal biele hánky...