27.kapitola „Zhodneme sa, že Hannah Montana nie je, len slávna speváčka, čo raz bude aj na zubnej paste: Hannah Montana je uškriekané, vyksichtené dievčisko, čo si nezaslúž to, čo má.“, uškrnul sa Em, keď sme išli po schodoch do mojej izby. „Na tom sa zhodneme. A tiež na tom, že ak ešte raz budem počuť „Best of Both Worlds“, roztrhá mi to uši.“, prikývla som, otvorila dvere na izbe a sadla si za komp. „Hej, Montana je jednoducho exemplár medzi rozmaznancami.“, povedal a zvalil sa na posteľ. Myslím, že sa ešte spamätával z toho namysleného decka, čo sme videli v telke. Zapla som FB, prihlásila sa a ako inak, pozrela som si upozornenia. 30 upozornení. Fajn, skvelé. Ako, keby to bolo niečo ako komenty, tak to je mi jedno, lebo tie ma baví čítať, ale keď mám 300 likeov na každý status, tak to už je aj na mňa priveľa. Ale, ako zvyčajne, tam neboli len upozornenia, ale aj správy. Bolo tam pár tých trápnych reťazoviek typu „Ak do 5 sekúnd túto správu nepošleš, prídem si po teba“, alebo „Ak bla bla bla, tak sa ti nesplní to, čo si najviac praješ“. Proste sprostosti a hlúpi ľudia, čo tomu veria. Veď, už by som bola tisíc krát mŕtva, keby to bola pravda. Samozrejme, Jimmy bol online, tak mi ako zvyčajne napísal prvý. Bolo tam presne to, čo som čakala: Ahoj, kráska, napísal Jimmy. Čau Jimmy, ako?? Hm, fajn ty? Počuj, nechcem na teba tlačiť, alebo niečo, chápeš, ale už si sa rozhodla??  Aj ja sa mám oks. A... fuuuh... rozhodla... To vážne? Hej, ale nepoteší ťa to... Takže nič nebude, však? Prečo? Lebo.. takto to nebudeme riešiť!! Počkaj, zavolám ti... Vstala som, zobrala si mobil a zavrela Ema v izbe, aby nemohol počúvať, alebo sa škodoradostne ozvať. „Čau.“, pozdravil chladne. „Ahoj, počuj, je mi to ľúto, ale musíš pochopiť, že ťa neľúbim tak, ako ty mňa. Že si pre mňa ten najlepší chlapčenský priateľ, ale nič viac. Ľúbim ťa, ale tak, ako brata, nie ako frajera...“, povedala som tónom, že to proste musel pochopiť. „Je v tom chlapec, čo?“, ozval sa po istej dobe mlčania. „Ja... je.“, povedala som ticho. „Je to Emil?“ „Je, ale-“, povedala som, no nenechal ma dokončiť. „Emily, ako..? Prečo on? Nevidíš, ako ťa ľúbim?“, spýtal sa takmer nahnevane, ale väčšinu jeho hlasu tvorilo sklamanie a smútok. „Jimmy, tu nejde o to, ako ty ľúbiš mňa. Pre mňa je to vec srdca: správne uvážiť ku komu patrím. A myslím, že som si vybrala dobre, no trošku zraňujúco, ale pre lásku sa trpí, nie?“, povedala som a sadla si na zem. „Áno, trpí a teraz to vidím. Ty si bola moja láska, Emily.“, povedal zrútene, až som sa bála, že si niečo urobí. „Ja viem a skutočne ma to mrzí, ale nemohla by som ťa nechať namýšľať si, že k tebe cítim viac, ako si myslíš.“, povedala som a takmer ľutovala, že som ich oboch nenechala na pokoji a neostala sama. „Jimmy?“ Nič. „Jimmy?“ Nič. „Počuješ ma Jimmy?!“ Znova nič. Super, on mi to zložil. Normálne mi to zložil! Bože... Zosunula som sa na zem a zaborila si tvár do dlaní. Čo som to dopekla urobila? Ja viem, čo: zničila som si priateľstvo s najlepším priateľom na svete a zlomila mu srdce. A okrem toho som sa stala lámačom sŕdc. Aká som odporná. Normálne sa hnusím samej sebe. Fuj, hanbím sa za seba! Em vyšiel z izby a kľakol si vedľa mňa. „Plačeš, láska?“, spýtal sa láskavo. „Nie, ale určite sa mi chce.“, zašepkala som. „Prečo?“, spýtal sa a hladkal ma po vlasoch. „Skôr pre koho. Pre samú seba. Aká som hrozná. Nechápem, prečo sa so mnou ešte bavíš.“ „Ty dobre vieš prečo, anjelik. A nie si hrozná. Si úžasná. Láskavá, milá, srdečná a mnoho iných. A zato, že si raz spravila chybu ešte nie si zlá. Povedz mi, čo sa stalo.“, povedal jemne, odtisol moju tvár od dlaní a prinútil ma pozrieť mu do očí. Do tých nezvyčajne krásnych a úprimných očí. „Ja som zlomila Jimmyho srdce. Učia nás rozprávať pravdu, ale pozri, čo sa stane keď ju poviem.“, povedala som zničene. „Viem, aký je to pocit mať srdce zlomené.“, povedal a nadvihol jedno obočie (typujem, že sa tým srdcom som bola zase ja). „Mne si pomohla len ty, takže Jimmymu už nič nepomôže. Ale to neznamená, že sa z toho nedostane, chápeš? Možno to, čo cítil k tebe bola láska, ale ľudia sú iní. Nie sú ako my.“, povedal a odmlčal sa. „Aký ste vy, anjel?“, spýtala som sa zvedavo, aj keď som nevedela, či chce aby som sa pýtala. „Zamilujeme sa len raz a to navždy. A to sa stalo mne. Ale ľudia sa zamilujú viac krát a na prvú lásku si ledva spomenú. Takže Jimmy sa z toho dostane, ale ja by som sa nedostal. Snažil by som sa navždy.“, povedal a ja som pochopila. Em mi naznačil, že nie som pre Jimmyho jediné dievča na svete a že ich bude ešte možno tisíc až kým nájde „tú pravú“, ale raz ju určite nájde. Objala som ho. Presne som vedela, prečo som si vybrala Ema. Nielenže bol dokonalý a krásny, ako nikto. On ma chápal a vždy vedel, čo mi povedať, keď som bola na dne. Ako napríklad teraz. „Ľúbim ťa.“, zašepkala som a pritisla sa k nemu ešte silnejšie. Mala som fakt veľké nutkanie spojiť nás dohromady a už nikdy sa nepustiť. Už nikdy nebyť bez neho, nikdy ho neopustiť. „Aj ja teba, láska a ty vieš, že navždy budem.“, zašepkal a pobozkal ma na líce. Odtiahol sa a pobozkal ma na ústa. Bozk som mu opätovala, no o čosi vrúcnejšie, ako on bozkával mňa. Cítila som ako sa usmieva a hneď nato ma bozkával rovnako ako ja jeho. Zvalil ma na koberec a zaboril ma doň celou svojou váhou. Teplo jeho tela bolo tak príjemné, ako keď ma objímal. Opustil moje ústa a bozkával ma na krku. Hladkala som ho po vlasoch až kým sa znova nevrátil k mojim ústam. Vtedy som mu strčila ruky pod tričko a hladkala ho po brušku (po tom pevnom brušku). Zastonal a bozkával ma ešte náruživejšie. Obom nám nahlas a rýchlo bili srdcia. Až tak silno, že sa ich rytmy preplietali a mohli sme ich počuť. „Ehm!“, ozvalo sa pohoršene za nami. Ako inak, bola to Perla, ničiteľka. Odtiahli sme sa od seba, obaja s nadvihnutým obočím. Potom sme pozreli na Perlu a následne sa od seba radšej odtiahli aby nemala reči pred rodičmi. „Bože, ľudia! Idem si do izby pre farbičky a čo nevidím. Ste nechutní!“, zapišťala tenkým hlasom a napodobnila napnutie. Pobavene sme sa pozreli najskôr na seba a potom na Perlu. Tá na nás zagánila, akože „Nečumte tak na mňa.“, a odišla. Jediné, čo mi ostávalo, bolo dodať: „Well, hell.“