11.kapitola „Pobozkať! Pobozkať!“, skandovali všetci okolo nás, ale mne to bolo vrcholne trápne. Bozkávať sa s niekým iným, pred vlastným frajerom (ktorý vyzeral hrozne naštvaný a tak, že ho hodí cez stenu do druhej miestnosti), bolo nechutné a ja som to nemienila urobiť. Ale bola to len hra a teraz sme sa len hrali. Tak som nakoniec zaklonila hlavu a (domyslite si). Všetci urobili: „Ó!“ a už už som sa chcela odtrhnúť, ale Jimmy to až tak veľmi nechcel. Nakoniec sa odtrhol a pozrel na mňa tak... čudne. Ako keby bol zamilovaný či čo. „Fíha! Kto by si bol pomyslel, že to Emily urobí?!“, srandoval Andrej. Pozrela som naňho veľmi hnusným pohľadom, ktorý ho zmiernil. Pozrela som sa do očí všetkých. Najprv do Andrejových, potom do Jimmyho, Nininých, Zuzkiných a... to je všetko (správne, do Emilových som sa nepozrela). „Kuknite koľko je hodín! Už by sme si mali ľahnúť.“, povedala Zuzka a ja som sa pozrela na hodinky. Bolo 00:50 a aj ja som mala hnusný pocit, že za chvíľu zaspím. Všetci sme sa postavili a ja som sa pozerala ako si každý líha do svojej postele alebo spacáku. Nina a Zuzka odišli s tichým: „Dobrú...“, do izby Perly a ja som zhasla svetlo. Už som bola na ceste do postele, keď som zakopla (au!) o Jimmyho na zemi. Stratila som rovnováhu a spadla rovno naňho. Ten sa len zaškeril a začal ma štekliť. Chichotala a smiala som sa ako malé decko. „Hej! Emily prestaň ľahni si! Ja už chcem spať!“, povedal hraným nasupeným hlasom Andrej. Ja som ho poslúchla a zhodila zo seba Jimmyho šteklivé ruky. Posadila som sa a ako som si sadala nevyhla som sa urazenému pohľadu, ktorý patril Emilovy (skutočne som mu toto robiť nechcela. Všetko to boli len omyli.). Ľahla som si k nemu a dala mu bozk na líce. On ma objal a pritisol si ma bližšie k sebe. Dal mi bozk na čelo, pokračoval po nose a nakoniec ma pobozkal na ústa. Veľmi sa mi to páčilo. „Prepáč. Nechcela som aby si sa na mňa hneval, alebo niečo. To všetko boli len omyli.“, povedala som šeptom do jeho pier. „Héj. Nemáš sa mi začo ospravedlňovať. Bola to len hra. Viem, že ten bozk pre teba nič neznamenal a viem aj to, že toho chlapca neľúbiš. Ja som len odporne žiarlivý a nepáči sa mi, keď na teba niekto dáva ruky. Nepáči sa mi, keď sa ťa niekto chytá. Nepáči sa mi ani to, že sa s chalanmi vôbec bavíš. Takže sa mi skutočne nemusíš ospravedlňovať. Jasné, krásavica?“, zašepkal a pobozkal ma. Mňam. „Psssssssst! Teraz už chcem spať aj ja! Alebo ťa mám zhodiť z postele a zase ťa štekliť Emily? Nemáš na výber. Asi to bude to šteklenie ak nebudeš ticho.“, Jimmy už naťahoval ruky aby ma zhodil z postele a zase začal štekliť, ale padlý anjel ma chytil pevnejšie, viac si ma pritisol a obmotal si ruky okolo mňa tak pevne až to bolelo. „Ona nikam nepôjde. Však nie, zlato?“, opýtal sa Emil. Z časti mal v hlase aj trochu humoru, ale väčšina bola žiarlivosť a zúrivosť. Nechcela som ho znova nahnevať tak som Jimmymu povedala: „Spi Jimmy. Okej? Mne už sa nechce robiť sprostosti. Okrem toho... viac sa mi páči tu v teple, pod perinou a v objatí ako v chlade, na holej zemi a bez objatia.“, povedala som mu, dúfajúc, že stichne. To by, ale nebol on. „Ja ťa objímem ak chceš. Hahahaha!“, povedal Jimmy a videla som ako Emil škrípe zubami. „Nikam nejdem, jasné? Prepáč zlatko. On už bude ticho.“, povedala som z časti Jimmymu a z časti Emilovi. „Dobrú, láska! Nech sa ti sníva len všetko krásne. Dobrú, Jimmy!“, povedala som aby som Emila presvedčila, že Jimmyho neľúbim a on mi to uveril (vlastne je jasné, že mi musí veriť, keď neklamem). „Dobrú noc, kráľovná temnôt! Ako by sa mi mohlo snívať niečo zlé, keď si tu so mnou? Ja ani nezaspím, už len preto, aby som sa uistil, že mi nikam neodídeš.“, povedal šeptom a ja som sa zasmiala. Posledný krát som ho pobozkala a zaspala som v jeho objatí. Ráno som sa zobudila na sladkú vôňu. Emil ešte stále spal a ja som sa zobudila v jeho objatí. Usmieval sa zo sna. Pobozkala som ho na koniec nosa a pozrela sa na hodinky. Už bolo 9:30. Tak toto je môj rekord v stávaní neskoro. Jimmy spal a Kika a Andrej spali tiež (v objatí, podotýkam). Opatrne som sa vymotala z Emilovho objatia a vydala som sa na cestu do kúpeľne. Cestou tam som skontrolovala Ninu a Zuzku. Obe ešte spali, rovnako ako Perla (ležala tak, že Zuze, ktorá ležala na zemi v spacáku, div nestrkala nohy do otvorených úst). V kúpeľni som sa učesala, umyla si zuby, umyla si tvár, dala na oči len maskaru a vyrovnala pyžamo. V celku som vyzerala tak, že sa na mňa dalo aj pozerať. Pomaly som sa došuchtala do kuchyne, kam ma viedla vôňa. Babka už tam nebola (vybrala sa ako každú nedeľu do kostola, obzrieť cintorín a išla do mesta, kde pokecala s kamoškami a nakúpila všetko čo jej chýba. Typujem, že sa nevráti skôr, ako 15:00.). V kuchyni som našla celé tri taniere, plné doliek. Vedľa nich bol položený javorový sirup, dva lekváre a tvaroh. Jediné čo som mala ráno spraviť, bolo urobiť čaj. Tak som ho dala variť a zatiaľ som si natrela tri dolky. Jednu som si zobrala len tak. Keď bol čaj hotový, naliala som ho do pohárov a jeden si zobrala. Raňajkovala som sama až kým sa neobjavili Nina a Zuzka (Zuza mala v ruke mobil a písala ako o dušu. Nina vyzerala ešte stále unavená.). „Dobré ránko! Tak ako ste sa vyspinkali?“, spýtala som sa maniaka a spáča. Odpovedal len maniak aj to ako robot. „Spali sme celkom ok. Perla sa vkuse hmýrila a hovorila zo spania. Takže ma Nina vkuse budila aby som ju umlčala. Mňam! Už som hladná ako vlk.“, odpovedala Zuzka. Ja som dojedla a okolo 10:00 už sa zobudil aj Jimmy. Za ním Kika a za ňou Andrej. Všetci sa najedli a veselo sa rozprávali (nehovoriac o tom, že mňa skoro ignorovali). Jediné čo odo mňa chceli, bolo vedieť či nepôjdeme von na čo som odpovedala prečo nie. Ja som sa potichučky odkradla za Emilom. Je nemožné, že ho ten krik nezobudil. Možno ani nespí. Možno počúva hudbu. Potichu som otvorila dvere a pozrela sa do izby. Emil stále spal. Bol odokrytý a tak som mohla konečne vidieť aké mal pyžamo. Čierne voľné tričko a čierne pyžamové gate. Sexi! Prikradla som sa k nemu a zakryla ho až po krk. Trochu sa zamrvil a otvoril oči.