Emo Emily- 43.kapitola
43.kapitola
Potom sme zamierili ku nám a pozerali nový horor, ktorý išiel v telke. Sedeli sme zakrytý dekou, pričom ja som bola zakrytá od hlavy po päty a Em, len od pásu po päty.
„Už ju zabil?“, spýtala som sa so strachom.
„Ešte nie.“, zasmial sa a pod dekou mi stisol naše prepletené prsty.
„Nechápem ako sa môžeš smiať! Bože, ako sa len bojím hororov!“, zapišťala som. Em mi odkryl hlavu a zastrčil za ucho prameň vlasov.
„Ničoho sa nemusíš báť.“, usmial sa.
„Fajn, ale hororov sa bojím. Ježiš, aký je odporný!“, zapišťala som.
„Hej, to je.“, uškrnul sa.
„Nechoď tam! Bože, si sprostá?! Áááá!“, zavrešťala som na telku a znova sa skryla pod deku.
„Hej, už je to v pohode, už ju zabil.“, oznámil Em veselo.
„Hej, to je fakt v pohode. Len ju zabil. To je fakt v pohode.“, poznamenala som sarkasticky.
„No, ak nechceš pozerať ten film, môžeme robiť aj iné veci.“, povedal a ja som vykukla spod deky. Na tvári mu pohrával nezbedný a fakt sexy úsmev.
„Poď sem.“, zašepkal a ja som si naň sadla. Začali sme sa fakt vášnivo bozkávať a Em si ma pritiahol ešte bližšie. Teraz som už na ňom bola úplne natlačená a cítila každý jeho sval. Strčil mi ruku pod tričko a hladkal ma po chrbte. Už sa mi nesnažil rozopnúť podprsenku, lebo vedel, že to ešte nechcem.
Jednu ruku som mu položila dozadu na hlavu a hladkala ho po vlasoch (no, až také jemné to nebolo) a druhú som mu strčila pod tričko. Hladkala som ho po chrbte a po brušku.
Dal si dole tričko a zistila som, že na pravej ruke mal tetovanie, ktoré vyzeralo fakt krásne a sexy. Pritlačila som sa čo najbližšie k nemu a za pár minút sme sa od seba, celý zadychčaný odtiahli.
„Wow, to bolo úžasné!“, zašepkala som, keď som mu ešte stále sedela na nohách.
„Ja viem.“, zašepkal úplne ohromene.
Vtisla som mu ešte jeden nežný bozk na pootvorené pery a on ma tiež pobozkal ešte raz. Pritisla som sa k nemu čelom a zavrela oči.
„Nikdy ma neopúšťaj.“, zašepkala som.
„To nikdy neurobím. Milujem ťa.“, zašepkal a objal ma. Položil si bradu na moje plece a pomaly dýchal. V takomto objatí sme sedeli, ešte hodnú chvíľu a ja som, takto pokojná, zaspala. Za chvíľu som pocítila, že ma chytá za nohy a dvíha zo sedačky. Potom ma niesol po schodoch hore do izby, kde ma položil na posteľ a zakryl.
„Em?“, zašepkala som.
„Áno?“, spýtal sa.
„Tiež ťa milujem.“, zamrmlala som.
„Ja viem.“, usmial sa.
„Ale teraz neodchádzaš, však nie?“, zašepkala som.
„Iba ak chceš, aby som odišiel.“, zašepkal a pobozkal ma na čelo.
„Ale ja to nechcem.“, zašepkala som.
„Tak ostanem.“, zašepkal, hodil tričko, čo držal v ruke na zem a ľahol si ku mne. Objal ma a ja som sa k nemu pritúlila.
„Dobrú noc, anjelik.“, zašepkal, ale znelo trošku tlmene, lebo mal nos pritisnutý k mojim vlasom.
„Dobrú, anjel.“, zašepkala som tiež a pobozkala ho na krk.
„Miláčik, vstávaj.“, zašepkal Em.
„Ale mne je takto dobre.“, zašepkala som.
„Ale ja už musím ísť. Takže, ak nevstaneš, budem ťa musieť dopratať na motorku v pyžame.“, zašepkal.
„A musíš odísť?“, spýtala som sa unavene.
„Lebo som nechal byt plný teenagerov bez dozoru. A bojím sa, ako to tam vyzerá.“, povedal so smiechom a ja som sa zachichotala.
„Nesmej sa, lebo ja sa skutočne bojím, že tam ostal len prach.“, zašepkal vážne, ale potom sa zasmial tiež.
„Tak dobre. Vstanem. Ale nechce sa mi. A ako náhle skončíme v tvojom byte, vraciam sa domov a znova vleziem do postele.“, zamrmlala som a posadila sa. Tiež sa posadil a zozadu ma objal okolo pása. Bozkával ma na krku a na pleci, keďže som mala tričko na ramienka.
„Nebudeš sa musieť vracať. Jednoducho si ľahneš do mojej postele.“, zašepkal a bozkával ma na ucho.
„Iba ak si ľahneš so mnou.“, zamrmlala som.
„To si píš, že to urobím.“, zašepkal a keď som k nemu otočila tvár, opäť ma pobozkal, ale tento krát na ústa.
„Myslíš, že sú ešte rodičia dole?“, spýtala som sa.
„Nie. Je tam už celkom dlho ticho.“, zamrmlal.
„Aha. Tak, čakaj. Idem sa osprchovať.“, povedala som, vstala a zobrala si veci zo skrine.
„Nemôžem ísť s tebou?“, spýtal sa nádejne.
„Snívaj.“, uškrnula som sa.
„Ale prečo?“, spýtal sa sklamane.
„Pretože sme spolu ani len nespali.“, usmiala som sa.
„A to bude kedy?“, spýtal sa.
„Keď budem pripravená.“, odpovedala som trpezlivo.
„A to bude kedy?“, opýtal sa a zmätene si prešiel prstami po vlasoch.
„Priveľa sa pýtaš.“, zasmiala som sa.
„Ale ten, kto sa veľa pýta, sa veľa dozvie.“, namietol.
„No v tvojom prípade to neplatí.“, uškrnula som sa a odišla.
Aj keď som sa možno tvárila v pohode, aj tak som nad tým premýšľala. Predsa len už som mala sedemnásť a bolo na čase, ale ja som sa čohosi fakt bála. Možno toho, že to pokazím alebo tak. Že sa strápnim alebo niečo. Na druhú stranu, Em už to chce tak dlho! A zakaždým mu poviem nie... Lenže ja sa tak bojím! Bože, čo ak, čo ak, čo ak...
Už som aj zabudla aký boháč Em je. Fakt. Už dlho ma zaujíma odkiaľ má toľko peňazí. Možno je to mafián alebo v Číne predáva zakázané DVD-čka, čo by ma fakt zmiatlo. Vždy sa hanbím sa ho na to spýtať, lebo je to také hlúpe. Vypytovať sa vlastného frajera, odkiaľ zobral cash na toľko značkových vecí je, akoby som ho rovno obvinila, že porušuje zákon.
Ale tento krát bol v byte síce malý, ale bordel. Všade sa váľali prázdne fľašky z piva a sem-tam aj z vodky alebo drahšieho alkoholu. Okrem toho boli všade pohádzané obaly z pizze. Nebolo to práve zlé, ale bolo toho celkom dosť.
„No, nevyzerá to až tak zle.“, povedala som.
„Nie, to nie. Počkaj chvíľu.“, povedal Em, keď vyťukával číslo.
„Albert? Prosím, pošlite niekoho, kto tu uprace. Okamžite. Ďakujem.“, povedal a ja som sa ani nestihla čudovať, že pre pár (asi dvesto) fľašiek a pár obalov z pizze (asi päťdesiat), či pre pár plastových pohárikov (asi dva milióny), volá Albertovi, aby zavolal upratovačku, nech to pozbiera.
„Čo je?“, usmial sa, keď uvidel, že som zdvihla obočie.
„Nechápem načo voláš upratovačku.“, uškrnula som sa.
„No pretože, ja to upratovať nebudem.“, zasmial sa.
„No, zdá sa, že pán Dokonalý má chybu.“, pobavene som sa usmiala.
„Akú?“, spýtal sa.
„Si lenivý.“, uškrnula som sa.
„Nie som.“, nesúhlasil s úsmevom.
„Si.“, pritakala som so smiechom.
„Ja nie som lenivý.“
„Ale ba.“
„Takže ty si myslíš, že som lenivý, hej?“, usmial sa, akoby mal niečo za lubom.
„Hej.“, povedala som.
„Ako chceš.“, usmial sa a začal ma štekliť. Šialene som sa chichotala a snažila sa brániť, ale nešlo to. Nakoniec som si od smiechu musela sadnúť na zem, aby som sa vôbec udržala na nohách.
„Ešte stále som lenivý?“, smial sa.
„Nie, nie, nie!“, povedala som a stále sa smiala.
„Tak to je fajn.“, zasmial sa a konečne ma pustil. Keď zazvonil zvonček pri dverách, pomohol mi postaviť sa a išiel otvoriť dvere.
„Prišla som tu upratať.“, povedala ešte mladá baba (vek: 15) s veselým úsmevom. Úsmev jej z ksichtu spadol hneď, ako sa lepšie pozrela na Ema. Pozerala na neho s takým údivom a tak ako si zamilovane, že sa mi to už nepáčilo. A pravdupovediac som aj trošku žiarlila. Nemala som rada, keď baby pozerali na Ema, ako na nejakého úžasného chalana, keď on bol môj sexy chalan. Ba čo viac, horšie bolo, keď po nich čo i len preletel pohľadom, lebo asi tak polovica z nich bola pekná a dobre oblečená, takže som sa fakt bála, aby mi kvôli jednej z nich nedal v najbližšej dobe kopačky.
„Fajn. Poď dnu.“, usmial sa šarmantne a pozrel jej hlboko do očí, čo ma celkom ranilo, lebo bola pekná a milá zároveň. Prestal blokovať dvere a postavil sa ku mne. Preplietol si so mnou prsty a pozrel na mňa s takou láskou v očiach, že mi bolo až zle zo samej seba, keďže ja som sa pozerala úplne inde ako na neho. Dokonca aj za ruku som ho držala tak, že keby ma on nedržal za ruku o čosi silnejšie, nemuseli sme sa za ruky držať vôbec.
Takže, keď mi zazvonil mobil, okamžite som to využila, aby som mohla pustiť jeho ruku.
„Emily?“, ozval sa mamin hlas.
„Čo je mama?“, spýtala som sa unavene.
„Mohla by si prísť ku mne do práce? Chcem sa s tebou porozprávať o tom tvojom peknom chlapcovi.“, povedala tajomne.
„Mama, ale veď pracuješ? Nebudem ťa rušiť? Okrem toho, je to celkom ďaleko.“, povedala som naštvane.
„Mám prestávku. A nie je to tak ďaleko. Pekne sa prejdeš.“, povedala akoby strácala nervy.
„Bože, dobre. Čau.“, zavrčala som a strčila mobil to vrecka nohavíc.
„Kto to bol?“, spýtal sa Em s úsmevom.
„Mama. A keďže viem, že sa spýtaš, čo chcela, tak ti hovorím, že chce aby som len ja, sama prišla za ňou do roboty.“, povedala som a posnažila sa o čosi ako chladný úsmev. Totižto, rovno pred nami zbieralo to dievča fľašky a vždy, keď vedela, že sa na ňu nepozerám, pozerala rovno na Ema. A bol to odporne koketný pohľad, za ktorý by som jej dala facku.
„Kedy musíš odísť?“, spýtal sa sklamane.
„Teraz.“, pokrčila som plecami a zobrala si tašku, ktorú som predtým šmarila na sedačku.
„Môžem ťa tam odviezť?“, spýtal sa.
„Nie. Nie je to až tak ďaleko, takže ma nemusíš voziť.“, povedala som. Keď som povedala nie, zatváril sa fakt smutne a tak som dodala aj tú druhú vetu.
„A nemôžem tam ísť s tebou? Počkám vonku.“, prosil.
„Tak dobre, poď.“, pokrčila som plecami a on sa šťastne usmial. Už sa skláňal, že mi dá pusu, keď som mu na ústa položila prst.
„Em, nie sme sami.“, zasmiala som sa a mávla bradou k tej... upratovačke (nebudem ju priamo nazývať štetka, keď zatiaľ nie je veľa dôvodov).
„No a čo? Aj keby tu boli dve tisícky iných ľudí, kašlem na nich. Nikto okrem teba ma nezaujíma.“, zamrmlal, ale bolo to celkom hlasné, takže to počula aj ona. Zatvárila sa sklamane a smutne, čo ma celkom potešilo. Em ma chytil za bradu a veľmi dlho ma bozkával. Vychutnávala som si to o to viac, že tá čumilka sa na nás pár krát závistlivo pozrela. Lenže, keď si ma Em k sebe začal tlačiť viac a viac a začal mi strkať ruky pod tričko, prestávalo sa mi páčiť, že nie sme sami, aj keď sa mi to bozkávanie fakt super veľmi páčilo.
„Em, mama čaká.“, zašepkala som proti jeho perám.
„No a?“, zašepkal nedočkavo a znova si pritisol ústa na tie moje.
„No a to, zlatíčko.“, zašepkala som celkom zadychčane.
„Pre teraz, končíme, ale neskôr ťa tak ľahko nepustím.“, zašepkal a jednu ruku mi položil okolo pása.
„Neskôr.“, usmiala som sa a pobozkala ho na líce. Potom som sa pozrela na tú upratovačku, ako závistlivo zazerá a zbiera fľašky, zatiaľ, čo Em si všímal len a len mňa.
Tak ti treba, keď ideš po zadanom, ty koza., pomyslela som si, keď sme vychádzali von a Em mi zašepkal, že ma miluje a nevenoval jej ani najmenší kúsok pozornosti.
Komentáre
Prehľad komentárov
emmka dočkam sa niekedy dalsej kapitoly ??? :)
..
(Berta ;), 13. 6. 2012 19:48)jolanka :D ani nevieš aká som rada že si sa konečne k tomu dokopala!!!! :DD pekne chceme pokračovanie! rozumieš? :DDale inak bravó ;) a nech sa tá Emily k niečomu dokope ..lebo, je mi ho ľúto.. :D
Re: ..
(MOI, 13. 6. 2012 19:50)Bertááá :D ty odo mňa chceš, aby som napísala nemravnú scénu?? :D no dobre.. možno ho Emily poteší.. ale možno aj nie :D
Re: Re: ..
(Berta ;), 13. 6. 2012 19:53)áno chcem chcem chcem chcem chcem chcem chcem chcem chcem chcem chcem chcem chcem chcem chcem chcem chcem chcem :DDDD nech ho potešíí :D
..
(emm, 5. 9. 2012 15:21)